Days Gone

• V mnohom pripomína The Last of Us
• Komornejšie poňatý príbeh
• Dokáže ponúknuť desiatky nepriateľov naraz
• Skvelá grafika

Poctivá motorkárska akcia síce neoslní originalitou, no pre milovníkov príbehových hier zo starej školy ide predsa o povinnosť. Aj oni by si však mali aspoň nejakú dobu počkať, než sa autorom podarí svoju hru poriadne optimalizovať.

Nie, v žiadnom prípade nejde o prepadák, dokonca ani o "obyčajnú" dobrú hru. Po väčšinu z tých zhruba tridsiatich hodín, čo som v jej spoločnosti strávil, som sa skvele bavil. Až príliš som však musel prižmurovať oči a vo výsledku cítim ľahké sklamanie, pretože Days Gone nedokázala naplno predať svoj plný potenciál. Ku dnu ho ťahá nielen nulová originalita a veľa technických problémov, ale bohužiaľ aj zlé dizajnové rozhodnutia. Ale vezmime to pekne od začiatku.

Hoci sa tomuto prirovnaniu tvorcovia snažili vyhýbať, Days Gone sa naozaj hrá ako The Last of Us v otvorenom svete. Ide o príbehovú akciu, ktorá viac než na streľbu vsádza na zakrádania. Ten najzásadnejší rozdiel je v tom, že namiesto počítačom ovládaného parťáka tu má hlavný hrdina k dispozícii len motorku. Vďaka nej však nie je zviazaný úzkym koridorom, ale môže sa po svete pohybovať úplne slobodne. Teda aspoň teoreticky, postapokalyptická divočina je plná nebezpečenstva, či už ide o divokú zver, nemysliace freakery (rovnako ako v The Last of Us nejde o zombie, ale o stvorenie nakazené mutujúcim vírusom), alebo ostatných ľudí.

Hlavným hrdinom je motorkár Deacon St. John, ktorý sa stále nevyrovnal so stratou svojej milovanej ženy Sarah, takže sa svetom potĺka ako námezdný lovec odmien. Partnera na vysielačke mu robí jeho potetovaný kamarát Boozer s ktorým ho spája spoločná minulosť. Počas dlhého putovania samozrejme narazíte na veľa ďalších postáv, žiadna z nich však nie je prekreslená rovnako podrobne ako ústredná dvojka. Príbeh Days Gone neponúka dostatočné množstvo výrazných momentov, aby zniesol porovnanie s tými najlepšími, ale aj tak si zaslúži pochvalu. Napriek veľkému počtu filmových predelov je príbeh hry príjemne komorný a skôr než záchranu sveta tú riešite "každodenné" problémy.

Svet hry je veľký "tak akurát" a odkrýva sa pred vami postupne, vďaka čomu sa v ňom pomerne ľahko naučíte orientovať aj bez mapy. Delí sa na niekoľko samostatných oblastí, každá z nich spadá pod vplyv inej záujmovej skupiny. S ich vodcami sa musíte snažiť udržiavať čo najpriateľskejší styk, čo často znamená potlačiť v sebe svedomie. Svet Days Gone nie je čiernobiely, bez exemplárnych trestov či pracovného nasadenia mladistvých sa miestne komunity nezaobídu.

Za zabíjanie nepriateľov získavate okrem rešpektu a peňazí aj skúsenosti, ktoré môžete investovať do jedného z troch stromov zručností. Ako už býva zvykom, väčšina z nich je úplne zbytočná. Na rozdiel od vzácnych injekcií, ktoré vám permanentne zvyšujú štatistiky, ako je zdravie alebo stamina.

Celá kampaň sa skladá zo samostatných misií, ktoré sú značne prepojené filmíkami. Zatiaľ čo pri prechádzaní krajinou máte prakticky voľnú ruku, príbehové pasáže sa spravidla odohrávajú na prísne vymedzenom priestore.

Čo sa týka jazdného modelu motorky, ide o číru arkádu a zábave je podriadené všetko. Akonáhle si svoj stroj trochu vylepšíte, budete rezať zákruty jedna báseň a aj na nejaký ten skok občas dôjde. Ak vám teda práve v tom najlepšom nedôjde benzín.

Cesty sú navyše plné nebezpečenstva, či už ide o drôt natiahnutý cez cestu, vyhladovelí vlci alebo trebárs len zúfalí civilisti volajúci o pomoc.

Days Gone je v jadre výborná zábava, ale ak ju porovnáme s aktuálnou špičkou, nevychádza z toho príliš dobre. Prakticky každú zložku hry, už sme niekde videli, často v oveľa lepšej podobe. Aj napriek tomu, že som sa po celú dobu bavil. Days Gone budete milovať, ale zároveň aj trochu nenávidieť. Mohlo to byť proste ešte oveľa lepšie.

Pozrite si trailer:

A teraz do akcie! Pozrite si ako hra vyzerá z pohľadu gameplayu:

DIGIHRY SCORE:

GRAFIKA – 9/10   

HRATEĽNOSŤ -  8/10     

NÁŠ DOJEM – 8.5/10   

CELKOVÉ SKORE – 8.5/10

Recenziu napísal Lukáš Jurík.